Raní Ľudia

Časová os

Zobraziť Aktivitu

Slovná Zásoba

Zobraziť Aktivitu

Megafauna

Zobraziť Aktivitu

Rozprávanie

Zobraziť Aktivitu

Paleolit vs Neolit

Zobraziť Aktivitu

Jaskynné Maľby

Zobraziť Aktivitu

Noviny

Zobraziť Aktivitu

Životopis

Zobraziť Aktivitu

Raní ľudia

Ľudia sa vyvinuli zo spoločného predka pred viac ako 4 miliónmi rokov v Afrike. Australopithecíny sú hominíny, ktorých pozostatky sa našli v Etiópii. Verí sa, že sú to naši najskorší predkovia. V roku 1974 „Lucy“ ( Australopithecus afarensis ) objavil Donald Johnson na mieste Hadar v Etiópii. Odhadovalo sa jej, že má 3,2 milióna rokov! Bola dvojnohá, to znamená, že chodila po dvoch nohách a bola vysoká iba asi 3,5 stopy. Vzhľadovo vyzerá skôr gorila ako človek. Dvadsať rokov sa verilo, že Lucy je najstaršou hominidkou až do objavenia Ardiho v roku 1994 Yohannes Haile-Selassie. Ardi ( Ardipithecus ramidus ) sa našiel aj v Etiópii v afarskej púšti na mieste zvanom Aramis, 46 míľ od miesta, kde sa našla Lucy. Lucy aj Ardi mali malé mozgy a mohli žiť tým, že sa uchýlili pred predátormi na stromoch.

V roku 1960 Mary Leakey objavila kosti hominida, ktorý sa javil ako nástrojár. Predpokladá sa, že Homo habilis alebo „kutil“ žil pred 2,3 - 1,6 miliónmi rokov a demonštroval najskoršie použitie základných nástrojov. Boli o niečo vyšší ako australopitekcíny a mali väčší mozog. Pozostatky homo habilis sa našli v Afrike, presnejšie v Etiópii, Tanzánii a ďalších častiach subsaharskej Afriky. Toto použitie kamenných nástrojov predstavuje začiatok starej doby kamennej alebo paleolitu.

Homo ergaster erectus sa považuje za prvého hominida, ktorý stojí úplne vzpriamene, na rozdiel od homo habilis a australopitekov, ktoré sa zhrbili podobne ako ľudoopy. Verí sa, že žili pred 1,9 miliónmi rokov. Ich prezývka je „Vzpriamený muž“ a vďaka použitiu ohňa sa im tiež podarilo urobiť transformačný objav. To umožnilo týmto hominidom migrovať z Afriky na Blízky východ, do Európy a Ázie.

Ďalším dôležitým hominidom v našej evolučnej histórii bol Homo sapien neanderthalensis , všeobecne známejší ako neandertálci. Žili pred 400 000 - 40 000 rokmi. Neandertálci boli zručnými výrobcami nástrojov, žili v skupinách a spoliehali sa na lov a zhromažďovanie, aby prežili. Ľahko sa prispôsobili chladu a migrovali po celej Afrike, Ázii a Európe.

Ľudia z raného novoveku, alebo homo sapiens sapiens , sú našim priamym predkom a žili od 35 000 pred n. L. Do 12 000 pred n. L. Ľudia v ranom modernom veku mali väčší mozog a sklonené čelo v porovnaní s neandertálcami, ktorí mali výraznejší hrebeň obočia. Počas poslednej doby ľadovej migrovali ranní novodobí ľudia cez pozemný most „Beringia“ z Ázie do Severnej a Južnej Ameriky.

Paleolitické a neolitické éry

V „starom kameni“ alebo v paleolite boli prví ľudia kočovní a presúvali sa z miesta na miesto za účelom lovu zvierat a zhromažďovania potravy, ako napríklad lesného ovocia, zeleniny a bobúľ. Paleolitickí ľudia žili v ústach jaskýň, ako aj v chatrčiach a stánoch zo zvieracej kože. Ich kmeňové spoločenstvá tvorilo až 50 ľudí. Dôkazom ich každodenného života sú komplikované zvieratá a figúry, ktoré maľovali na steny jaskyne. Paleolitici vyrábali nástroje ako oštepy a ručné sekery z štiepaného kameňa a dreva a zvyčajne nosili odevy zo zvieracích koží.

Naopak, ľudia v období neolitu (12 000 - 3 000 pred n. L.) Vyvinuli metódy hospodárenia s plodinami a chovu alebo stáda dobytka. Pestovali plodiny ako kukurica, pšenica a fazuľa, ktoré zabezpečovali stabilnejšie zásobovanie potravinami. To umožnilo neolitickým ľuďom vytvárať trvalejšie osady. Stavali domy z hlinených tehál a dreva. Neolitickí ľudia tiež nosili zvieracie kože, ale začali aj proces tkania a pripravovali si jedlo z vlny, ľanu, bavlny alebo ľanu. Používali tiež kamenné nástroje, preto sa ich obdobiu hovorí doba „nového kameňa“ (doba neolitu). Ich nástroje boli leštenejšie a ostrejšie vyrobené metódami brúsenia. Zakladanie trvalých osád viedlo k rozvoju väčších spoločenstiev a miest a nasledovali nové vynálezy. Neolitické ženy mali viac detí ako paleolitické ženy. Neolitickí ľudia však boli kratší ako paleolitickí ľudia a mali nižšiu priemernú dĺžku života, pretože sa v ich komunitách objavili a rozšírili choroby ako týfus.

V rámci týchto aktivít študenti preukážu svoje vedomosti o rôznych skupinách raných ľudí a o tom, aké to bolo žiť na Zemi pred tisíckami, ba dokonca miliónmi rokov! Vyšetria tiež vedcov, ktorí osvetľujú raného človeka a vývoj.

Základné otázky pre ľudí v ranom veku

1. Ako interpretujú vedci, napríklad paleoantropológovia, minulosť?
2. Aké schopnosti pomohli raným ľuďom prežiť?
3. Aké sú niektoré z rôznych typov raných ľudí? Ako boli rovnaké? V čom sa líšili?
4. Ako vývoj poľnohospodárstva zmenil život ľudí v neolite?

Často kladené otázky o raných ľuďoch: Lekcie a študentské aktivity

Aké sú hlavné rozdiely medzi paleolitickými a neolitickými ľuďmi?

Paleolitickí ľudia boli kočovní, spoliehali sa na lov a zber a používali jednoducho opracované kamenné nástroje. Neolitickí ľudia rozvíjali poľnohospodárstvo, chovali hospodárske zvieratá, usadili sa v trvalých domovoch a používali viac opracované nástroje. Tento prechod viedol k väčším spoločenstvám a novým vynálezom.

Ako ovplyvnilo objavenie poľnohospodárstva rané ľudské spoločnosti?

Objav poľnohospodárstva umožnil raným ľuďom usadiť sa na jednom mieste, zabezpečiť stabilný zdroj potravy. To viedlo k trvalým osadám, väčším spoločenstvám a rozvoju nových technológií, čím sa zmenili spoločenské štruktúry a každodenný život.

Kto boli austrálopitéky a prečo sú dôležité v ľudskej evolúcii?

Austrálopitéky sú rané homininy nájdené v Afrike, považované za našich najstarších predkov. Ich fosílie, ako napríklad slávna "Lucy", ukazujú chôdzu po dvoch nohách a pomáhajú vedcom pochopiť začiatky ľudskej evolúcie.

Aké nástroje používali raní ľudia a ako sa vyvíjali v priebehu času?

Raní ľudia používali kamenné nástroje ako sekery a oštepy počas paleolitu. V neolite sa nástroje stali viac opracovanými a špecializovanými brúsením, čo podporovalo poľnohospodárstvo a usadený život.

Ako vedci študujú a interpretujú životy raných ľudí?

Paleontológovia a iní vedci študujú fosílie, artefakty a jaskynné maľby, aby interpretovali život raných ľudí, evolúciu a migračné vzory. Objavy ako "Lucy" a "Ardi" poskytujú dôležité stopy o našich predkoch.